Najexponovanější hrebeňový úsek Západných Tatier s výstupom zo Žiarskej doliny
Časový rozvrh: Žiarska dolina (ústí, SAD, 870 m) – modrá-Žiarska chata (1300 m) (1:30) – zelená-Jalovské sedlo (1858 m) (1:30) – Príslop (2142 m) (0:30) – Baníkov (0:30) – červená-Hrubá kopa (2166 m) (0:45) – Tri kopy (0:45) – Smutné sedlo (1962 m) (0:30) – modrá-rozc. v Žiarske dol. (0:30) – Žiarska chata (1:00) – Žiarska dolina (ústí, SAD) (1:30). Celkom 9:00 hod.
Náročnosť: ťažká túra, vhodná iba pre skúsených turistov. Technická obtiažnost je zrovnateľná s výstupami vo Vysokých Tatrách. Hrebeňové partie vyžadujú určité skúsenosti s pohybom vo vysokohorskom teréne a odpovedajúce vybavenie. Exponované úseky sú istené reťazami Trasa : Z autobusovej zástavky v Žiarskej doline vedie hore k Žiarskej chate asfaltovou cestou, ale po dvaciatich minútach pokračujeme turistickým chodníkom ,prekročíme potok a ďalej už ideme príjemnou lesnou cestou. U Žiarskej chaty musíme opustiť modrý značený chodník a vydáme se doľava po zelenej značke. Začíná miernym stúpáním a za Šarafiovým vodopádom, keď prejdeme potok, mení sa do prudkého svahu. Do Jalovského sedla prekonáme cez 500 metrov prevýšenia. Odtiaľ na Príslop a pokračujeme hrebeňom. Cesta z Príslopu na Baníkov nie je tak namáhavá fyzicky, avšak tu začíná technickejší skalnatý terén. K bezpečnému výstupu je potrebná zvýšená opatrnosť. Rozhľad z najvyššieho vrcholu hlavného hrebeňa Západných Tatier stojí za to. Na západ môžeme vidieť Sivý vrch a Chočské vrchy, tiež Malú Fatru, na severe a východe dobre vidíme ostatné části Západných Tatier (Osobitá, Roháče, Bystrá, Červené vrchy). V vzdialenom horizonte Kriváň, poľský Giewont či najvýchodnejší tatranský vrchol – Jahňací štít. Južným smerom vidíme pásmo Nízkých Tater. Samotný vrchol Baníkova je skalnatý. Skutečne obtiažna cesta tu len začína. Našťastie je exponovaný hrebeň zabezpečený reťazami. Na obidvoch stranách hrebeňa svahy spadajú do značnej hĺbky. Po prekonání reťazov zostupujeme hrebeňom z Baníkova a oveľa pohodlnejšie vystúpime na Hrubú kopu. Z tohoto vrcholu o niekoľko desiatok metrov sklesáme a potom začína záverečný úsek hrebeňa – masiv Tri kopy – znova s niekoľkými úsekmi istenými pomocou reťazov. Po ich prekonaní môžeme začat zostup do Smutného sedla Zostupová cesta zo sedla bola nedávno kvôli erozii svahu preložená. Trasa teraz sleduje hrebienok zvaný Prostredný grúň, zostúpime na pôvodný chodník tesne pred rozcestím so zelenou značkou a pokračujeme až na Žiarsku chatu .
Zaujímavosti: • Úsek mezi Baníkovom a Troma kopami je najnáročnějším miestom prechodu hrebeňa Západných Tatier, zároveň patrí k najnavštevovanejším. Preto sa tu prihodí najviac horských nešťastí. Pre uctenie pamiatky týchto obetí je určené “Pietné miesto” s křížom a malou zvoničkou blízko Žiarskej chaty. Ide o obdobu vysokotatranského Symbolického cintorína neďaleko Popradského plesa. Prostredný grúň oddeľuje od seba Malé Závraty (pod vrcholom Plačlivého) a Veľké Závraty (pod Troma kopami). Jedná sa o strmé terénne stupne vymodelované ľadovcom. Tieto doliny sú dosť navštevované i v zime, pretože práve Závraty a hlavný hřebeň sú ideálnym areálom pre skialpinizmus. Varianty • Túra je rovnako veľmi pekná v opačnom smere. Nevýhodou je však prudký zostup z Príslopu v závere túry. Celkový čas je 9:00 hod. • Zo Smutného sedla si môžeme túru predĺžiť cez hrebienok Nohavica na Plačlivé, odkiaľ zostúpime po žltej do Žiarskeho sedla. Z neho pôjdeme po zelenej na rozcestie po modrej a ďalej pokračujeme rovnakou cestou ako v pôvodnej variante cez Žiarsku chatu do ústia doliny. Táto možnosť je o 1:15 hodiny dlhšia, celkom trvá 10h15min. • Ešte ďalšou variantou je vystúpiť po žltej zo Žiarskeho sedla na Smrek a Baranec, z ich vrcholov zostúpime priamo do ústia Žiarskej doliny. Ďialka trasy tak narastie o dalšiu hodinu (celkom 11h15min).