Kežmarské opevnenie

Mestské opevnenie, Kežmarok

Presný čas vzniku mestského opevnenia stredovekého Kežmarku nepoznáme. Predpoklady pre opevnenie vznikli už v podstate výberom lokality. Chránili ju vodné toky – Poprad a Ľubický potok. Mesto bolo pravdepodobne opevnené približne začiatkom 14. storočia. Prvá písomná zmienka o mestských hradbách je z roku 1368.

Mestské hradby ohraničovali celý pôdorys historického stredovekého mesta o rozlohe vyše dvadsať hektárov. Boli dlhé asi dva kilometre a ich pôdorys mal približne trojuholníkový tvar.

Skladali sa z dvoch paralelných múrov. Vnútorný mestský múr bol vyšší, bol omietnutý, mal ochodzu štrbinové strieľne. Bašty, veže a brány spájali navzájom ochodze múrov, takže na nich vzniká akási obranná komunikácia. Východ na ochodze bol cez veže a bašty, ktoré bránili obrancovia podľa cechov – podľa nich boli väčšinou aj pomenované. Vonkajší múr bol nižší. Pôvodný vývoj mestských hradieb sa dá sledovať až dodnes, hoci sa z nich zachovalo veľmi málo. Potvrdzujú to staré komunikácie, ktoré viedli po vnútornom obvode hradieb a spájali ich s komunikačným systémom mesta.

Z vonkajšej strany chránila hradbový múr s baštami vodná priekopa. Na západe tvorili prirodzenú vodnú priekopu ramená Popradu. Od Kežmarského hradu, ako súčasti opevnenia mesta v jeho severnej časti, vinuli sa hradby na západ smerom k Vysokým Tatrám popri Poprade poza Starý Trh. Viedli na južnú stranu mesta k dnešnej Baštovej ulici, ktorá sa ešte v minulom storočí volala Zwingergasse. Opevnenie mesta pokračovalo za bránou na hlavnej ceste smerom k Ľubici a na uliciach Na jarku a Priekope sa znova spojilo s hradným opevnením na východnej strane.

Celý opevňovací systém mesta sa delil na tri časti, zvané tarasy. Vyšný taras tvoril východnú stranu opevnenia od Hornej brány po hrad. Nižný taras zasa od hradu po Hrubú vežu či Novú bránu a Kušniersky taras tvoril južný úsek opevnenia medzi Hornou a Novou bránou. Do stredovekého mesta viedli cez opevnenie pôvodne tri vstupné brány.

Najdôležitejšia bola Horná či Vyšná, niekedy nazývaná aj Levočská, alebo strážila cestu vedúcu do Levoče. Ležala na juhovýchodnej strane mesta a prechádzala ňou najdôležitejšia cesta, ktorá sa v priestore mesta pri radnici rozvetvovala a tvorila typickú kežmarskú uličnú vidlicu. Podľa zobrazenia na medirytine Kežmarku z r. 1814 bola to mohutná vežovitá stavba. Jej pôdorys sa čiastočne zachoval na mestskej mape z r. 1814. Tvoril ho štvorec veže s dĺžkou strán približne sedemnásť metrov. Smerom na cestu sa k nemu pripájal rozsiahly polrondel ukončený menšou vežou.

Priestory brány sa využívali ako sklady zbraní a streliva, o čom sú záznamy v mestskej zápisnici z r. 1554. Pod bránou bola veľká klenutá kamenná pivnica. Roku 1938 časť pivnice zasypali a preborili jej klenbu. Zo stavby bránového komplexu sa nám nič nezachovalo. Jej základy prekrýva nová cesta. Neďaleko Hornej brány sa zachoval úsek hradbového múru s obnovenou štvorcovou vežou či baštou, ktorej časť sa zrútila roku 1968. Opravili ju v r. 1971 – 1972. Dnes slúži ako depozitár kežmarského múzea. Druhá významná brána bola Nižná alebo Dolná brána. Nazývali ju aj Poľská, pretože ňou viedla od Vyšnej brány a radnice cesta do Poľska. Ležala pri hrade. Tvorila pomerne zložitý komplex stavieb. Jej veža bola spojená s hradom. Na veľký rondel sa pripájala chodbou, ktorej posledný úsek tvoril klenutý kamenný most. Veľký rondel bol ďalšou, takisto nekrytou chodbou a malým polkruhovitým rondelom spojený s poslednou vežou brány.

Z celého komplexu sa zachoval iba veľký rondel a priemerom dvadsaťdva metrov. Opravili ho r. 1970. Pod dnešnou cestou sa zachoval aj starý kamenný most, vedúci od rondelu, ktorý postavili r. 1579. V tom čase omývali hradby Nižnej brány vody rybníkov. Na ich mieste je dnes park.

Na západ od brány sa zachoval najdlhší úsek hradbového múru, ktorý na ňu nadväzoval. Jeho súčasť tvorí zvyšok Hrnčiarskej veže – bašty s polkruhovým pôdorysom. Múr pokračuje cez záhrady domov Starého Trhu a končí sa pri východe z dnešnej ulice Fraňa Kráľa, kde tvorí súčasť obytných domov, ktoré k nemu pristavili. V čase, keď majiteľmi hradu bola rodina Thökölyovcov, považovali Nižnú bránu za súčasť hradu. Definitívne ju k nemu pripojili roku 1545 a patrila mu až do r. 1692, keď ju vrátili do majetku a užívania mestu.

Z troch pôvodných mestských brán najmenej dôležitá bola Kušnierska. Prechádzala ňou vedľajšia cesta – odbočka z hlavnej cesty, vedúcej do Popradu. Tvoril ju komplex stavieb dlhý približne šesťdesiat metrov. Mala tri veže. Veľká, čiže Kušnierska bola spojená s menšou zvanou Murárska, ktorá sa používala aj ako mestská väznica. Za ňou vyúsťovala brána do rondelu, ktorý uzatvárala menšia veža s poslednou bránou a s padacím mostom. Z Kušnierskej brány sa nič nezachovalo. Jej zvyšky prekrýva cesta a domy postavené okolo r. 1930 a neskôr.

Tak ako ostatné brány aj Kušniersku viac raz opravovali a prestavovali. Pre jej menší strategický a komunikačný význam ju čoraz väčšmi zanedbávali, ako o tom svedčí aj záznam z r. 1692, v ktorom sa píše: „…Kušnierska brána je rozštiepená a uvoľnená od hradieb z oboch strán a je potrebná jej renovácia…“ Roku 1693 ju mali zbúrať a nahradiť novostavbou, čo sa však pre nesúhlas mešťanov neuskutočnilo. V blízkosti bývalej Kušnierskej brány sa až podnes zachoval iba malý úsek hradieb z náznakom obdĺžnikovej bašty.

Okrem troch pôvodných mestských brán vznikla ako posledná štvrtá Nová brána, ktorú prerazili v Hrubej veži. Viedla ňou cesta smerom na západ cez mosty ramenami Popradu k Stráne pod Tatrami, predtým Forberg. V čase keď Nižnú bránu, ktorú si privlastnili majitelia Kežmarského hradu Thökölyovci, zatvorili, prevzala jej pôvodnú funkciu.

Táto atypická brána vznikla v prvej polovici 17. stor. z polygonálnej bašty. Mala pôdorys v tvare päťuholníka s dĺžkou strany približne sedemnásť metrov. Nemala nijaké vonkajšie predbránie. Jej hlavnú ochranu tvoril tok Popradu s troma ramenami, ktoré chránili zároveň aj cely Nižný taras.

Rozsiahly komplex mestského opevnenia doplňoval okrem mestských brán a priekop aj systém veží a bášt. Mestský magistrát rozdelil do opatery cechov mestské brány, bašty a veže takto“ Vyšný taras bránili remenári, sedrári, garbiari, irchári a debnári. Nižný taras kováči, zámočníci a súkenníci. Kušniersky taras sa nespomína, bol najkratší a pravdepodobne ho chránili mestskí vojaci.

Hornú vežu pri Vyšnej bráne malo na starosti mesto, lebo bol v nej muničný sklad, a na jej údržbu finančne prispievali pekári. Kušniersku vežu pri Kušnierskej bráne mali na starosti kušnieri a povrazníci. Malú vežu Murársku mali na starosti ako hovorí jej meno, murári, Hrubú vežu, zvanú aj obuvnícka, obuvníci. Kavkovu vežu, zvanú aj Hrnčiarska, pri Nižnej bráne opatrovali hrnčiari a tkáči. Vápennú vežu, zvanú aj Krajčírska – krajčíri, Mäsiarsku pri Hornej bráne – mäsiari.

V čase pokoja sa priestory opevnení, veží a bášt využívali ako sklady zbraní, streliva, ako vozovne a podobne.

Históriu mestského opevnenia v podstate ukončili cisárske vojská r. 1709. Viaceré požiare v 18. a v 19. storočia ho natoľko poškodili, že sa postupne bez opravy rozpadávalo a dodnes sa zachovalo z neho len veľmi málo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *