Sivý vrch (1804,5 m n. m.) cesta na romantický vrchol precháza vápencovým skalným mestom
Trasa Huty (horáreň Biela skala, SAD, 940 m) – červená-Biela skala (vyhliadka, 1316 m) (1:00) – Sivý vrch (2:00) – zelená-Ostrá (1764 m) (0:40) – sedlo Predúvratie (1585 m) (0:20) – Babky (1566 m) (0:30) – rozcestie pod Sokolom (0:30) – Bobrovecká Vápenica (0:40) –žltá-Jalovec (SAD, 685 m) (0:30). Celkom 6:10 hod. Náročnosť Pomerne krátka, ale krásna túra s technickým úsekom na vápencových skalkách pod Sivým vrchom. Sú tu nainštalované reťaze, takže pri peknom počasí sa nemusíme obávať. Popis Od autobusovej zastávky ideme kúsok po ceste k Bielej skale, za ňou u turistického prístrešku vôjdeme do lesa. Po širokej ceste začíná hneď poriadne stúpánie, ktoré vydrží až na hrebeň. Na výhliadke Biela skala už začíname prekonávať terénne prekážky v podobe vápencových skál. Tu je nutná opatrnosť, hlavne keď je vlhký, alebo dokonca mokrý vápenec, nepríjemne kĺže. Postupujeme kosodrevinou a maľebným “skalným mestom”, a zároveň môžeme obdivovať pestrú vápnomilnú flóru. V záverečnom stúpaní sa na klzkej skale môžeme pridržiavať reťazov, čo uľahčí výstup na samotný Sivý vrch. Z vrcholu Sivého vrchu sú dobre viditeľné Chočské vrchy s majestátnym Veľkým Chočem a plochým vrcholom Prosečného. Taktiež Malá Fatra na západnom obzore je odtiaľ dobre viditeľná. Na sever nahliadneme do Oravskej kotliny, na východ vidíme do Bobroveckej doliny a cez ňu na masív Salatína, na Pachoľu, Baníkov a Príslop. Južná panoráma umožňuje vidieť Nízke Tatry. Grapy a Sivý vrch Zostupovať začneme po zelenej značke do sedla Priehyba, odtiaľ vystúpime na vrchol Ostré a cez Veľkú kopu sa dostaneme do sedla Predúvratie. Ak nezostúpime z hrebeňa, môžeme pokračovať príjemnou cestou horskými lúkami s množstvom farebných kvetov až na Babky. Krásný pohľad je z hrebeňa na vápencové útvary v rezervácií Mních s výrazným útesom Sokol, za ktorou uvidíme Liptovskú kotlinu a okolie Liptovského Mikuláša. Pretože Babky sú najjužnejším výhľadovým vrcholom , nezostáva nám len zostup do Liptovskej kotliny. Pomerne ostré klesanie z travnatých Babiek nás rýchlo zavedie do lesa, kde sa k zelenej pripojí i modrá značka z poľany Červenec. Cesta sa prudko lomí doľava, obchádzame útesy Sokolu a potom sa cesta v lese asi trikrát zatočí a my vychádzame z TANAPu u rekreačnej chate v Bobroveckej Vápenici. Po žltej značke dôjdeme až na autobusovú zastávku v Jalovci.
Zajímavosti
• Skalné mesto pod Sivým vrchom v úseku Biela skala – Radové skaly je súčasťou národnej prírodnej rezervácie- Sivý vrch. Tvarovanie vápencových skál spôsobila voda a tento jav sa v týchto podmienkach označuje ako tzv. vysokohorský kras. • Babky – názov je možno odvodený od skalných blokov pod vrcholom, které pripomínajú tri sediace ženy, dokonca v krojoch. Celá rozsocha Babiek je veľmi bohatá na vápnomilné druhy kvetin, nájisť tu môžeme napríklad vzácny plesnivec alpský. • Rozsocha vycházajúca zo Sivého vrchu je celá tvorená druhohorným vápencom , ktorý sa odtiaĺ tiahne na západ cez Chočské vrchy až do Malej Fatry (tzv. Chočský príkrov). Na juhu je hrebeň Babiek zakončený útesmi Sokol a Mních, ktoré čnejú takmer kolmo nad Jalovskou dolinou. Varianty • Jedna z možností je zo Sivého vrchu zostúpiť po červenej-až do sedla Pálenica, z ktorého zklesáme po žltej- Bobroveckou a potom Jalovskou dolinou do Jalovca. Cesta trvá celkom 7:00 hod. • Rovnakým smerom si môžeme trasu predľžiť po červenej -cez Brestovú až na Salatín a z neho zísť Hlbokou dolinou po zelenej-na rozcestie a po modrej- potom po oboch značkách stále podiaľ potoka k rozcestiu v Jalovskej doline. Z nej po žltej až do Jalovca. Celkom trvá túra 9:15 hod. • Pokiaľ sa chceme vrátiť na severnú (Oravskú) stranu Západných Tatier, môžeme sa zo sedla Pálenica obrátiť po žltej-doľava a cez Ostrý grúň (1216 m) zísť do Zuberca. • Môžeme použíť “spodnú alternatívu” pôvodne doporučovanú trasu (napríklad pri špatnom počasí) – znamená to, že najprv ztraverzujeme vrchol Ostrá a potom zo sedla Predúvratie po modrej –prejdeme cez Babky a cez poľanu Červenec. (celkom 5:55 hod). Na vrchole nás smerová tabuľa informuje o všetkých možnostiach na pokračovanie našej túry. Je možné pokračovať smerom do Západných tatier a zdolať trebárs celú hrebeňovku, ktorá ale trvá viac dní. Preto si treba vopred naplánovať zastávky na prenocovanie v jednom zo zrubov, ktoré sa tu nachádzajú. Zo Sivého vrchu je možné za pol hodiny vyjsť na priľahlí vrch Ostrô, ktorý bol významným strategickým bodom v partizánskom boji počas 2. svetovej vojny. Z Kvačian sa javý ako špicatý vrch pred Sivým vrchom. V skutočnosti však až taký špicatý nie je a má dokonca menšiu nadmorskú výšku ako Sivý vrch, hoci sa to pri pohľade naň vôbec nezdá. Z Hút trvá výstup na Sivý vrch 3 – 4 hodiny. Ak vychádzate z Kvačian, je potrebné prirátať ešte 2 hodiny na prechod Kvačianskou dolinou. Výstup je možný aj z dediny Jalovec cez Jaloveckú a Bobroveckú dolinu.1