Snehový štít

Snehový štít (2465m)
Cesta k nemu vedie z Čiernej Javorovej doliny , cez tri zvyčajne zaľadnené prahy Ľadovej doliny. Výstup strmou dolinou a je kombináciou lezenia v skale a výstupom cez strmé firnoviská o ktorých sa dlho predpokladalo, že sú zvyšky ľadovca. Je tu veľmi chladno aj v najparnejšom lete. Väčšina horolezcov si vyberie výstup Ľadovou dolinou za hľavný cieľ a po prekonaní tretieho firnoviska sa zamieri priamo do Vyšného Ľadovcového sedla. Snehový štít sa strmo dvíha nad najvyšším zúžením Ľadovcovej doliny v celej kráse svojej severozápadnej steny. Tvorí hlavný vysokotatranský hrebeň. Za jeho vrcholom vybieha k severozápadu krátka rázsocha troch Snehových veží (Malá, Prostredná a Veľká),ktorá zprava ohraničuje Ľadovú dolinu. Výstup celým hrebeňom Snehových veží až po hlavný hrebeň pohoria tiež patrí medzi nevšedné horolezecké zážitky. Spravidla končí v Prielome pod Snehovým štítom a zostupom do Ľadového sedla.
Prírodná botanická záhrada :
Celý úsek hlavného hrebeňa medzi Sedielkom a Ľadovým sedlom by sme mohli nazvať veľkou prírodnou botanickou expozíciou. Z celého počtu okolo 130 druhov cievnatých rastlín, ktoré rastú v nadmorských výškach nad 2300m, sa v tomto úseku hlavného hrebeňa Tatier môžeme zoznámiť s 84 druhmi a z toho plošne i výškovo menšom Snehovom štíte ich nájdeme 55.
Na vrchole štítu nájdeme rastlinstvá najvyšších polôh :
-rožec jednokvetý, lomikamenen, horec ľadový, iskerník ľadovcový,vankúšiky prvosienky a silenky, pakrálik tatranský, z tráv to je lipnica a hôlnička.
Aj na zatienenej severozápadnej stene štítu, ktorá uzatvára Ľadovú dolinku, nájdeme rastliny. S ohľadom na polohu a mikroklímu prevládajú machy a lišajníky.
Tento bohatý výskyt rastlín na pomerne malom úseku hlavného hrebeňa sa vysvetľuje geologickými a klimatologickými činiteľmi. Prvým činiteľom je rozsiahla mylonitizácia, výskyt veľkých plôch horotvornými tlakmi rozdrvenej žuly,ktoré rýchlešie zvetrávajú ako kompaktná hornina a menia sa na živinami obohatenú pôdu. Druhým činiteľom je priaznivá poloha voči slnečnému žiareniu a dostatok zrážok. K juhovýchodu a k juhu otvorený veľký oblúk hlavného hrebeňa, nezatienený susednými vyššími štítmi, dostáva o tretinu viacej slnečného žiarenia ako plošina s Piatimi Spišskými plesami. Záveterné svahy hrebeňa nad Veľkou a Malou Studenou dolinou patria k zrážkovo najbohatším miestam Vysokých Tatier.