Mauzóleum Andrássyovcov

Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí 

Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí je mimoriadne cennou pamiatkou seceného staviteľského a sochárskeho umenia. Tvoria tu v harmonickej jednote pôsobivé umelecké dielo, ktoré je zapísané do štátneho zoznamu historických pamiatok Slovenska ako pamiatka 1. kategórie. V roku 1904 ho dal ho postaviť posledný mužský potomok monockej (dlholúckej) vetvy Andrássyovcov – Dionýz (1835 – 1913) pre svoju milovanú manželku Francisku (neskôr aj pre seba), mimo rodinnej hrobky Andrássyovcov – pod Krásnou Hôrkou, pri ceste vedúcej z Rožňavy do Košíc. Secesné mauzóleum je vystavané z rôznofarebného mramoru privezeného zo všetkých svetadielov. Sú v ňom sarkofágy D. Andrássyho a jeho manželky Františky. Socha psíka je od A. Stróbla. Biela kupolovitá budova s hladkou stenou akoby bola v rozpore s obklopujúcou zeleňou. Táto jednoduchosť a kontrast farieb pôsobia dojmom mohutnosti a súčasne skromnosti. V dlažbovej kamennej mozaike je nápis PAX (Pokoj) upozorňujúci, že mauzóleum je večným miestom pokoja. Mauzóleum so svojou jednoduchosťou a monumentálnou krásou pripomína staré kresťanské stavby zo 7. až 8. storočia. Postavené je z veľkých kresaných kvádrov zo Sóskútu pri Budapešti.

Pôdorys objektu so zrezanými rohmi vytvára nepravidelný osemhran. Spodnú časť zdobia jemne kresané, silno tlmené secesné sochárske diela, ako bolo zvykom pri kresťanských stavbách.

Vnútro pripomína mauzóleum Theodoricha Veľkého v Ravenne. Okná kupoly a laterny poskytujú slabé tlmené osvetlenie, ktoré sa lomí na mramorových obkladoch stien. Pochmúrnosť priestorov neuvoľňuje ani výzdoba kupoly, ktorá pôsobí ako keby bola z tepaného zlata, je však vyložená na ravenský spôsob pozlátenými mozaikovými kockami. Spodnú časť kupoly na pilieroch okien zdobia postavy anjelov z pestrofarebnej mozaiky. Na širokej rímse pod kupolou sú z kameňa vykresané symbolické obrazy štyroch evanjelistov. Hlavice stĺpov zdobia rozdielne umelecké diela, spodnú tretinu bohaté sochárske diela. Celé vnútro mauzólea, vrátane stĺpov, je obložené rôznofarebnými mramorovými platňami. Obdivuhodné je farebné pôsobenie mramorových stien. Z celého sveta pozvážali najkrajšie mramorové kusy, aby dosiahli túto jemnú, svetelnú a farebnú harmóniu.

V centre dôstojného prostredia sa vynímajú dva biele mohutné sarkofágy z laaského mramoru. V pravom sú telesné pozostatky Francisky a v ľavom Dionýza. Čelá sarkofágov zdobia reliéfne rodové erby, pod nimi nápisy: Non quam diu, sed quam bene (Nie ako dlho, ale ako dobre) a Vita fumus (Život-je-dym).

Medzi sarkofágmi je vo výklenku umiestnený oltár. Malú kupolu nad nimi zdobia zlátené mozaikové kocky. Strieborná holubica nad oltárom symbolizuje sv. Ducha. Oltár je majstrovským dielom. Vyhotovený je z bronzu, bohato zdobený zlátením a patinou. Nad oltárnym štítom je obraz sv. Trojice, odkiaľ po oboch stranách klesá vlnitý ornamentálny pás k symbolickým zobrazeniam Starého a Nového zákona.

V strede oltára je mozaika z florentského mramoru znázorňujúca Svätú Francisku, po oboch stranách s cherubínmi. Oltárny stôl (mensa) je z jedného kusa mramoru pavonazzo. Čelo oltárneho stola je z viacfarebného mramoru, najvzácnejším je tmavozelený, zriedkavo sa vyskytujúci pyrenejský mramor.

Medzi najvzácnejšie liturgické predmety nachádzajúce sa v mauzóleu (nielen vzhľadom na hodnotu, ale i umelecké vyhotovenie) patrí zlatý kalich, ktorý bol zasvätený Serafike sv. Franciske. Ďalej sú to tri páry strieborných svietnikov, oltárny zvonec, konvička na vodu a víno, podnos pod konvičku, svätenička, kropáč, kadidlo a navikula. Všetky predmety zhotovil zlatník Adolf von Mayerhofer v roku 1904 v Mníchove. Liturgické predmety sa používajú pri zádušnej omši, ktorá sa uskutočňuje pravidelne 26. októbra pri príležitosti výročia úmrtia Francisky a celebruje ju katolícky kňaz.

Pri vchode z mauzólea nás nad dverami upúta na čiernej mramorovej tabuli nápis: Tento panteón ako miesto odpočinku pre požehnané pozostatky zbožňovanej manželky grófky Francisky Andrássyovej i na zvečnenie jej nezabudnuteľnej pamiatky a nehynúcich zásluh vybudoval jej vďačný a verný manžel Dionýz 1903 (text je voľným prekladom z maďarčiny). Mauzóleum postavili za 6 mesiacov. Dohotovené bolo k druhému výročiu úmrtia Francisky. 26. októbra 1904 sa konal veľký pohreb – Franciskine telesné pozostatky premiestnili z miesta jej dočasného odpočinku do mauzólea.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *